Lokalita obce
Lokalita obce
Obec Dargov sa rozprestiera približne 30 km východne od Košíc na juhovýchodnom úpätí strednej časti Slanských hôr v doline potoka Trnávka vyvierajúceho pod Ploskou /602 m.n.n/ . Z jednej strany sa nad dedinou v hrebeňovom súvise vypína Sčob /476 m/,Veľký Žiar /705 m/, Malý Žiar /730 m/ a z druhej, severnej, zase Lazy /Lysá 859m/, Stredná hora /763 m /, Biely vrch /718 m/, Strechov vrch /779 m/. Zalesnené pohorie je tvorené prevažne spoločenstvom listnatých stromov /dub – buk – hrab/. Dodnes sú známe aj názvy jednotlivých lesných úsekov : Hrunki, Policirka, Ľipini, Brezovička, Ladarka, Mentijka, Veľki Žar, Mali Žar, Ondrej, Sčob, Čarna hurka, Babi hura, Kotľini, Lisa, Štredňi verch, Štredňi hrunok, Kameni jarok, Vavrova, Zamok, Potok, Ternavi, Cigan, Sokol, Veľči verch, Gecijovo, Červena,Toutov ľešik, Hirja, Chmeľova, Aštrabovec, Lesy a lesná pôda zaberajú aj v súčasnosti najväčšiu výmeru, 1645 ha z celkovej plochy extravilánu 2188 ha. Okolité vrchy majú podložie tvorené z treťohorných pyroxenických andezitov, ktoré sa ťažili donedávna ako vhodný stavebný, dlažobný i obkladačný materiál. V neogénnych sedimentoch sa miestami vyskytuje aj lignit. Nepravidelnosť jeho rozšírenia a silné zvodnenie nedovoľujú jeho ťažbu i keď v rokoch prvej svetovej vojny sa o to pokúšali. Odlesnenú pahorkatinovú časť chotára utvárajú treťohorné íly. Prevládajú hnedé lesné pôdy so slabo a stredne podzolovanou pôdou. Bonitou pôdy je obec zaradená do repárskej oblasti. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy 432 ha zaberá orná pôda 204 ha, záhrady 25 ha, lúky 37 ha a pasienky 166 ha. Vodné plochy vykazujú 13 ha záberu, zastavaných je 29 ha a ostatná plocha tvorí 69 ha. Do dargovského chotára čiastočne zasahuje aj prírodná rezervácia ,,Bačkovská dolina“ rozprestierajúca sa na rozlohe 220 ha. Zameraná je okrem iného aj na ochranu dravého vtáctva, ktoré si tu našlo hniezdiská : orol malý a krikľavý, sokol rároh a sokol šťahovaný, haja červená a tmavá, krkavec čierny, myšiak hôrny a bocian čierny. Cenné sú tu aj botanické zvláštnosti, lebo sa tu stretáva teplomilná panónska a chladnejšia karpatská flóra. Človek si však nie vždy uvedomuje význam tohto chráneného útvaru slanskej prírody a nespráva sa tam primerane.
Zdroj:PhDr.Ján Ordoš - Dargov