Dargov

Školstvo

V roku 1904 bola v obci zriadená prvá ľudová škola, ktorú si postavili všetci občania spoločne. Dovtedy deti chodili do škôl v Bačkove a Sečovciach. Každý mal určené „povinné dni“, ktoré si na stavbe musel odpracovať sám alebo s povozom.

Prvou učiteľkou bola Gizela Hučková vyučujúca v tunajšej škole do roku 1908. V rokoch 1908 – 1911 tu učila Irena Lukáčová. Od roku 1911 až do roku 1919 vyučovala Oľga Egrešyová, sama bola maďarskej národnosti a tak silne inklinovala k maďarizovaniu nielen detí, ale aj dospelých. Prvou slovenskou učiteľkou po vzniku samostatnej Československej republiky bola Irena Blašinová.

Gréckokatolícka ľudová škola sa pravidelne objavuje aj v zápisniciach obecného zastupiteľstva pri prerokovávaní rozpočtu, lebo obec platila učiteľskú penziu a aj inak prispievala k činnosti školy. V apríli 1928 sa prvýkrát uvažuje o výstavbe štátnej ľudovej školy a vyčleňuje sa na tento účel stavebný pozemok. Pri požiadavke okresného úradu, či sa obec zaviaže , že k stavbe školskej budovy poskytne zdarma potrebné drevo, kameň, piesok, povozy a nádennícku prácu je už obecné zastupiteľstvo zdržanlivejšie a odmieta obecnú ľudovú školu, lebo nemá na jej prevádzku dostatok finančných prostriedkov. Napriek nátlaku okresného úradu obecné zastupiteľstvo na svojej schôdzi zo dňa 28.6.1929 nemení stanovisko a neberie na vedomie výmer okresného úradu, nakoľko na žiaden spôsob nie je v stave  zo svojich prostriedkov vybudovať dvojtriednu obecnú školu. Súhlasí však s vybudovaním štátnej ľudovej školy, pričom sa zaväzuje prepustiť československému štátu svoj majetok, poistiť budovu proti ohňu, učebnú sieň raz do mesiaca dôkladne vyčistiť, od každej učiteľskej stanice platiť ročne 24 Kčs penzijného príspevku a tiež platiť 5% školskú daň. Naťahovanie sa medzi okresným úradom a obecným zastupiteľstvom pokračuje až do 13.júna 1933. Obecné zastupiteľstvo vtedy vzalo na vedomie oznámenie Ministerstva školstva a národnej osvety o zriadení jednotriednej štátnej ľudovej školy s vyučovacím jazykom československým a systemizovaným miestom učiteľa a zároveň správcu školy s platnosťou od 1.9.1933.

Hneď na tomto zasadnutí sa uvažuje o prenajatí miestnosti pre školu. Ponuka prišla len  od J. Pristaša za ročný prenájom v sume 2000 Kčs. Členovia obecného zastupiteľstva sa preto rozišli po obci až našli miestnosť u M. Blanárovej. Nájomné činilo 600 Kčs a upratovanie 500 Kčs. Činžovú daň znášala obec.

Ďalším krokom bolo zakúpenie 20 kusov dvojsedadlových lavíc, školskej tabule, stoličky a stola pre učiteľa, pódia, skrine a jedného bežného metra vešiaka. Obec sa napokon podujala prevziať celý vecný náklad fungovania školy.

V roku 1936 je snaha zakúpiť pozemok pre stavbu štátnej ľudovej školy. A.Bukata je ochotný predať 800 štvorcových siah za 9000 Kčs. V nasledujúcom roku obecné zastupiteľstvo teda súhlasí so zakúpením pozemku, ale cena sa medzitým zdvihla na 9600 Kčs. Obec prenajíma zároveň aj druhú miestnosť u M. Pristašovej za ročný nájom 700 Kčs a ročné upratovanie 400 Kčs.

Začínajúcim učiteľom  a zároveň správcom školy sa stala Irma Faršangová. V roku 1935 prichádza za správcu školy Vendelín Florek, učiteľkou ostáva I. Faršangová. V nasledujúcom roku je tu už nová učiteľka Elena Adamčíková. Dvojica Florek – Adamčíková potom spolu účinkuje až do roku 1939.

Zákonom č.308 z roku 1940 sa zrušili štátne ľudové školy. Ponechané boli len cirkevné a obecné. Avšak výkazy bežných vecných potrieb štátnej ľudovej školy ešte v roku 1940 uvádzajú ako učiteľa a zároveň správcu školy Emila Vlčeka, ba pri tej istej položke pre rok 1941 tam nájdeme meno Gejzu Bakšu. Zrejme nedošlo okamžite k zrušeniu štátnej ľudovej školy. Veď sa na nej učilo dosť žiakov.

Z učiteľov pôsobiacich na gréckokatolíckej ľudovej škole a vôbec v aktivitách obce si získal uznanie i Michal Haluška.

Počty žiakov, výšku zápisného i oslobodených žiakov od jeho platenia uvádza nasledujúca tabuľka.

Učitelia sa na dedine venovali aj iným aktivitám a tak, napr. V. Florek zorganizoval miestnych hasičov, ba s nimi aj vyhral prvú cenu na okresnom hasičskom dni a získal aj okresnú hasičskú zástavu.

K niekdajšiemu kultúrnemu a spoločenskému životu  obce patrili aj divadelné predstavenia nacvičované učiteľmi. Repertoár tvorili väčšinou veselohry, napríklad Kaprál Náprstok strúha vojnu a hry z ľudového prostredia najmä od F. Urbánka. Dodnes však v pamäti najstarších obyvateľov rezonuje spomienka na hru Jánošík. Predstavenie sa uskutočnilo 3.júla 1933. Hralo sa na upravenom priestranstve pri Bielej studničke. Divadelníci, ktorými boli nielen parobci, ale aj ženáči, postavili pódium i chatu, ktorá počas hry aj zhorela. Pre divákov pripravili drevené lavičky.

Hru nacvičoval učiteľ Bružek a pomáhala mu aj učiteľka I. Faršangová, ktorá sa neskôr za jedného z hlavných predstaviteľov roľníka M. Žipaja aj vydala. Hlavnú postavu, Jánošíka, hral roľník Jozef Andreji. Harmonikár Ján Ferenčík – Mikolaj svojou hrou prispel k príjemnej atmosfére, ktorá vládla počas predstavenia.

Na predstavení sa zúčastnil aj okresný náčelník hasičov, lebo tí mali zároveň aj cvičenia  pri horiacej chate, ktorých viedol učiteľ V. Florek.

Po prehrmení frontových udalostí druhej svetovej vojny bolo prvou starosťou okrem vybudovania potrebného bývania pre obyvateľov obce aj výstavba školy. Finančné prostriedky poskytol ONV v Trebišove, lebo škola bola na 85% zničená a bez strechy. Podnet k oprave dal vtedajší kandidát učiteľstva Juraj Revák. Vyučovať sa začalo 30.apríla 1945 so 41 žiakmi. Na škole pôsobili učiteľské sily pôsobiace na štátnej ľudovej škole v Bačkove a to riaditeľ školy Michal Mati a výpomocná učiteľka Jolan Urbanová. Začas tu dochádzali    do školy aj žiaci z Bačkova, kde bola škola do základov zničená.

V roku 1950 odchádza z postu riaditeľa národnej školy J. Hromy a nastupuje Ladislav Gomory, ktorý sa zároveň stáva aj kronikárom obce. V roku 1954 prichádza učiteľ Š. Fedor, jeho manželka je tiež učiteľka. Obaja majú veľkú zásluhu na vybudovaní novej ZŠ.

V roku 1960 je tunajšia trojtriedna škola dobre fungujúcou v ročníkoch 1. až 5. a staršie deti dochádzajú do školy v Bačkove. V roku 1971 je na nej 73 žiakov s tromi učiteľskými silami a tromi učebňami.

V roku 1964 sa zriaďuje jednotriedna materská škola a jej prvou učiteľkou je Helena Sokirková z Bačkova.

Riaditeľom školy bol jeden rok aj Štefan Dupaľ zo Sečoviec (rok 1971 – 1972) a v roku 1972 sem nastupuje za učiteľku Oľga Rudľajová zo Sečoviec.

Školstvo aj v nasledujúcich rokoch prechádzalo rozličnými zmenami a premenami a to nielen čo sa týka zmien na postoch riaditeľov a učiteľov školy. Najnepriaznivejšie sa však vyvíjala početnosť školských ročníkov. Z roka na rok bolo stále menej žiakov, pretože mladí rodičia z dediny odchádzajú buď do blízkych Sečoviec alebo do ďalších miest (Košice, Trebišov,...).

Kvôli tomu bola základná škola zrušená a v súčasnosti sa v budove nachádza už len materská škola.

Zdroj: PhDr.Ján Ordoš - Dargov